References

Contacts

PROMA, s.r.o.
head office: Bytčická 16, 010 01 Žilina, Slovakia
post: Bytčická 16, 010 01 Žilina, Slovakia
phone: + 421 / 41 / 707 88 00 – 1
fax: + 421 / 41 / 707 88 40
e-mail: sekretariat.za@proma.sk

Závod Kia možno stavať aj po častiach

Prokurista projektantskej firmy Proma Žilina Jozef Štrba hovorí o výstavbe automobilky Kia pri Žiline Patríte medzi tri projektantské firmy, ktoré pripravujú výstavbu automobilky Kia/Hyundai pri Žiline vrátane pozemku. Je možné stavať takýto závod aj po častiach? Áno, v praxi je bežné stavať na základe na základe čiastkových stavebných povolení. Stavebné povolenie však môže byť vydané iba na pozemky, ktoré sú majetkovoprávne vysporiadané. Stavebný úrad by inak porušil stavebný zákon.

Ako je teda možné, že bolo vydané stavebné povolenie pre celé územie staveniska, keď plocha ešte nie je vykúpená? Opäť išlo o samostatné objekty – vrátnice, unimobunky. Pred týždňom bola dokončená betónová plocha na umiestnenie buniek pre Kiu, dodávateľov stavby, pre ochranu areálu. To všetko sú však iba dočasné objekty. Haly automobilky sú však navzájom prepojené. Previazanosť tam je iba technologická, nie stavebná. V rámci areálu je asi 80 stavebných objektov ako haly, pomocné objekty či kanalizácia, ktoré dokážu samostatne fungovať. Vydávanie čiastkových stavebných povolení je však časovo náročnejšie.

Dokumentácia je rovnaká, ale je to náročnejšie na odsúhlasenie úradmi. Stavebné povolenie bolo vydané z 80 objektov asi na 20 samostatných stavebných objektov. Ako dlho trvá vydanie stavebného povolenia na jeden stavebný objekt? Po dokončení projektovej dokumentácie samotné schvaľovanie na úradoch trvá približne od jedného do dvoch mesiacov. Vlastné stavebné konanie trvá zhruba mesiac. Každý objekt potrebuje schválenie asi od 30 úradov. Je majetkové vysporiadanie pozemkov jedinou brzdou stavebného procesu? Okrem majetkoprávnych problémov je problémom aj to, že celá fabrika je technologicky náročná, takže podlieha rôznym schvaľovaniam v rámci ochrany životného prostredia.

Aj keď máme vypracovanú projektovú dokumentáciu a voľné pozemky pre konkrétny objekt, nemôže byť vydané stavebné povolenie, pokiaľ neprebehne legislatívny proces odsúhlasenia vplyvu na životné prostredie, najmä ovzdušie. Okrem toho naše normy sú oveľa prísnejšie ako normy únie. Aj pri predchádzajúcich projektoch, ktoré sme robili, boli zahraniční investori nešťastní práve z tejto ochrany. Ako sa Vám spolupracuje s realizátorom závodu japonskou firmou Takenaka? Takenaka už má podpísaný kontrakt na realizáciu celej stavby. Komunikácia je pre nás veľmi poučná. Ide o úplne inú kultúru, ktorá má na rôzne veci odlišný náhľad.

Aj čo sa týka práce či odovzdávania podkladov pre projekt. Máme však výhodu v tom, že náš projektový manažér už pracoval na príprave investícií s japonskými firmami a pozná ich mentalitu. Tieto skúsenosti sa snaží prenášať aj na našich spolupracovníkov. V každom prípade je tam problém s komunikáciou. Aj keď všetci naši projektanti ovládajú angličtinu, nie je to na rovnakej úrovni, takže je potrebné aj tlmočenie. Japonci zase ovládajú angličtinu, ale majú silný japonský prízvuk. Spomínali ste iný prístup napríklad k odovzdávaniu materiálov, ide všetko podľa časového plánu? Žiaľ, to sa ešte nepodarilo, pretože sú veľmi vyťažení, pretože sú veľmi vyťažení.

Ak nám nakoniec aj podklady dajú a naši projektanti prácu rozbehnú, tak pri spoločnom stretnutí zrazu zistíme, že za ten čas si oni vyrobili vlastné projektové výkresy aj so zmenami. Na druhej strane sú veľmi korektní v tom, že všetky práce, ktoré si objednajú nad rámec zmluvy, sú ochotní zaplatiť. Iné spoločnosti, ktoré pracujú pre Takenaku, majú s nimi dosť konfrontačné rokovania. Ma sa, naopak, snažíme o kerektné správanie sa, čo prináša aj výsledky.

Budeme s nimi totiž pracovať aj na ďalších úrovniach projektu. V súčasnosti už máme na starosti nielen projektovanie stavebnej plochy závodu, ale aj projektovanie konkrétnych objektov a technologických častí. Proma patrí k menšine stredných podnikov, ktoré majú vypracovanú aj vlastnú firemnú politiku a marketingovú stratégiu s orientáciou na zákazníka… Snažíme sa o slušnosť voči investorom. Dobrý projektant sa musí snažiť o to, aby sa zákazník nevrátil späť so zlou zákazkou, ale aby sa vrátil s novou zákazkou. Je to všetko veľmi ťažké, veľa našich kooperujúcich firiem na Slovensku nevie, aké zložky máme v organizačnej štruktúre a neuvedomujú si, čo všetko musíme urobiť, aby bola zákazka kompletná. Naozaj máte problém iba so slovenskými partnermi? Sme v kontakte aj s českými firmami, ktoré plánujú investovať na Slovensku.

Spolupráca s nimi je oveľa lepšia ako so slovenskými partnermi, tam je to čisto na profesionálnej báze. Slovenským firmám ide väčšinou o niečo iné, len nie o spoluprácu. Berú nás totiž ako konkurenciu a nie ako partnera na realizáciu projektu. Ako si potom vyberáte pracovníkov? Väčšina projektantov, ktorí pre nás pracujú externe, to tiež nemá v sebe. Takže obmena je veľká, ale stane sa, že niektorých zapracujeme aj do nášho tímu. V roku 2000 nás bolo 18, dnes máme vyše 70 pracovníkov. Cítime, že sme dosiahli strop v počte zamestnancov v materskej firme. Chceme sa skôr orientovať na rozširovanie novovzniknutých stredísk. V októbri ste otvorili svoju tretiu pobočku v Nitre.

Jej úloha je však špecifická… V Nitre je zriadené stredisko na koordináciu spolupráce s naším obchodným zastúpením v Moskve. Okrem toho vyhľadáva investorov a kontaktuje sa so zákazníkmi na Slovensku, v Česku aj Nemecku. Proma celkovo na ruskom trhu dokončila už deväť projektov. Vo februári 2002 sme získali licenciu na projektové a inžinierske práce pre celé územie Ruskej federácie. V uplynulých dňoch sme získali kontrakt na výstavbu nového administratívneho centra ťažobného závodu OEMK v Starom Oskole. Výška kontraktu je 250-tisíc dolárov. Budeme zabezpečovať spracovanie štúdie pre stavebné povolenie aj dozor na stavbe.

Spolupráca s českými firmami je oveľa lepšia ako so slovenskými partnermi. Prečo sa orientujete na východný trh, keď mnohé firmy sa pozerajú na západ? V Rusku prebieha podobný stavebný rozmach ako na Slovensku. Rusko má tri veci: Moskvu, Petrohrad a všetko ostatné. Čo sa týka rozmachu stavebnej činnosti, Moskve sa v súčasnosti nevyrovná ani Praha. Petrohrad by som prirovnal k takému rozmachu ako je v súčasnosti v Bratislave. To ostatné Rusko je také ako bolo Slovensko v rokoch 200 až 2001. Vidíme tam obrovskú príležitosť a dochádza aj k zmene myslenia tamojších ľudí. Jazykovú bariéru nemáme, celá firma má totiž povinné doučovanie z angličtiny a popritom ruštinu.

Anglickým jazykom sa naši pracovníci dohodnú všade. Spolupracujete aj so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, ktorá sa tiež stará o zahraničných investorov? SARIO nás vníma skôr ako konkurenciu. Poskytujeme pre investorov totiž rovnaké služby. My však okrem prípravy pozemkov spracúvame aj dokumentáciu potrebnú pre výstavbu a poskytujeme dozorovaciu činnosť na stavenisku, čo SARIO zďaleka neponúka. Agentúra ponúka len to, že umiestni a vytypuje pozemok a sprostredkuje kontrakt medzi investorom a predstaviteľmi štátu. A vie mu možno v niektorých prípadoch zagarantovať, že štát sa bude podieľať na realizácii výstavby.

Jazykovú bariéru nemáme, anglickým jazykom sa naši pracovníci dohodnú všade. Aké sú vaše ďalšie projekty okrem Kie? Ďalšími projektmi na Slovensku bola projektová dokumentácia pre dánsku firmu DKI Plast v Žiline, ktorú už firma dokončila, ako aj pre belgického výrobcu plastových nadstavieb na kamióny Indupol. V súčasnosti realizujeme projekt novej výrobnej haly pre dánskeho výrobcu nábytku Divani v Poltári.

zdroj: Katarína Šutarová, Pravda/Ekonomika, 20.12.2004


File to download:

Top