References

Contacts

PROMA, s.r.o.
head office: Bytčická 16, 010 01 Žilina, Slovakia
post: Bytčická 16, 010 01 Žilina, Slovakia
phone: + 421 / 41 / 707 88 00 – 1
fax: + 421 / 41 / 707 88 40
e-mail: sekretariat.za@proma.sk

Nekultúrne firmy prežívajú čoraz ťažšie

Vplyv manažmentu :• Predovšetkým od manažmentu závisí, či sa firma venuje svojej firemnej kultúre, alebo nie • Rozhoduje to, aké hodnoty v riadení firmy jej manažment vyznáva • Najvyšší manažment musí mať najskôr cieľ alebo víziu, v ktorej budú aj hodnoty podnikovej kultúry • Potom musí sám dodržiavať zásady, ktorými sa majú riadiť podriadení Ak príde reč na firemnú kultúru, veľa slovenských manažérov, podnikateľov, alebo hoci aj šéfov malých reštaurácií ešte stále vôbec nevie, o čo ide. Napriek tomu, že rozdiel medzi kultúrnou a nekultúrnou firmou cíti každý, aj tak sa neústretovosť, nezáujem, či nedodržiavanie pravidiel zo strany ich zamestnancov nepovažujú za zásadný problém, ktorý by ich ohrozoval.

Na príklade slovenských bánk je asi najzjavnejšie, že to môže byť práve naopak. Ich kultúra sa za pomerne krátky čas výrazne zlepšila a v súčasnosti sa ich klienti prakticky nestretávajú s povrchnosťou alebo neprofesionálnym správaním. Pred piatimi rokmi – nepredstaviteľné. Odpoveď na otázku, čo ich zmenilo, je jednoznačná : Až silnejšia konkurencia a príchod zahraničných investorov banky skultivovali. Rovnaký tlak však pocítia aj ostatné firmy.

Slovenské firmy si veľa sľubujú od zahraničných investícií, napríklad aj od automobilky KIA. Zahraničné firmy, ktoré sa uchádzajú o prácu na tejto investícii si mapujú slovenské firmy pre možnú spoluprácu skôr, ako začnú rokovať. Často prídu nečakane a firmu si prezrú. Nepozerajú sa iba na jej imidž a vybavenie, ale aj na to, ako má organizovanú prácu, ako sa k sebe ľudia správajú, či vedia reagovať na krízové situácie, na to, ako boli s firmou spokojní predchádzajúci zákazníci.

Tlak teda vzniká a s príchodom ďalších zahraničných investorov bude iba rásť. Na druhej strane však z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že polovica firiem, s ktorými prichádzam do styku, sa vlastnej kultúre nevenuje. Či to robí alebo nie, závisí vždy od jej manažmentu. Od jeho intelektuálnych schopností, od toho, aké hodnoty v riadení firmy vyznáva. Najvyšší manažment musí mať najskôr cieľ alebo víziu, v ktorej budú aj hodnoty podnikovej kultúry, potom musí sám dodržiavať zásady, ktorými sa majú riadiť aj podriadení. Rozhoduje sebadisciplína najvyššie postavených ľudí vo firme, pretože manažment má niekoľkonásobne väčšiu možnosť pravidlá porušovať.

Pravda však je aj to, že nie všetky zahraničné podniky si vedia udržať kultúru aj na Slovensku. Mnohé z nich idú až na hranu zákona alebo etiky. Robia to však najmä preto, lebo vedia, že na Slovensku sa to dá a je to bežné. Aj v Rusku cudzinci bežne nerešpektujú červenú na križovatke, ak nejdú autá v protismere. Na Slovensku to nikto z nich neurobí. Podobné nepísané pravidlá správania sa prenášajú aj do firemnej kultúry. Prostredie aj danosti slovenských manažérov sa budú meniť pomaly.

Veď mnohé firmy doteraz celkom dobre prosperovali aj bez budovania kultúry, pretože využívajú nízku vyspelosť prostredia. Práve také firmy najčastejšie hľadajú príčiny svojej krízy v reformách, vysokých cenách energií, v zostrení konkurencie po vstupe do únie. Nie v tom, že novým zákazníkom systém ich práce už nevyhovuje. Myslím si, že bohatstvo firmy nie je v majetku alebo v kontaktoch, ale myslení ľudí a podnikovej kultúre.Ján Majerský,

zdroj: Pravda – Kariéra, 12. 06. 2004.


File to download:

Top